reklama

S Nvotovou po Himalájach - Manang

Klesáme z Gyaru vo výške 3800 do údolia Manangu. Týždeň trvalo, kým nás hory dostali. Pekne po šupkách z nás poolupovali povrchnosť a banálnosti europanov. V džungli pri Syanche zostala podráždenosť, že nám nosia obed 2 hodiny. V Tali sme odkopli vydesenosť, že nemáme teplú vodu, čistý riad a mäkkú postel. V Pisangu pod Anapurnou 2 sme sa zliali v jeden tím. 11 šialencov( aj dievčat) z rôznych kútov a rôznych profesií sa zrazu dokázalo úprimne smiať na mastných vlasoch a zažívacích problémoch. Tu v Gyaru nám v hlavách zašumela výška a všadeprítomný budhizmus. Šlape to. Smejeme sa ako kone.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Mystické údolie& Braga K

Obrázok blogu

lesáme prašným chodníkom do údolia. Za chrbtom máme Pisang peak, na ktorom pred tromirokmi zahynulo 11 nemeckých horolezcov. Pred nami pekne v rade. Anapurna 2, 3, Gangapurna a hrebeň zľadovatelej žiletky, Tilicho peak. Všetky nad 7000.. Ako klesáme nadmorské metre, vraciame sa v čase. Zažívame niečo medzi realitou a snom. Čo krok to 10000 rokov. Kým zídeme k vernej Marsiandgdi( rieka, údolím ktorej celý čas stúpame) sme v treťohorách. Bizarné biele skaly, vegetácia. Áno, napriek tomu, že sme nad 3500, sú tu stromy, kríky. Môže za to zemepisná šírka. Sme zhruba na úrovni Káhiry, takže slnka je tu dosť. Výšku však cítiť všade.. Vyrába zo stromov prikrčené bonsaje a prasličky. Celkový dojem je taký, že sa cítite ako v praveku, v ktorom namiesto dinosaurov pobehujú kone, muly, kravy, kozy. Rozdeľujeme sa. Vyznávači meditácii a reiki sa púšťajú do protiľahlého svahu Annapurny, kde v jaskyni na hranici ľadovca žil jeden z najvýznamnejších budhistických lámov Milarepa. Teraz je tam jedna z najsvätejších budhistických svätýň na svete. My čo povrchnejší, kráčame smerom k Brage. Planceme sa údolím a ideme si krk vykrútiť. Slnko pomaly zapadá, zalieva údolie svetlom a z tohto magického divadla svetla a tieňov sa fotografi môžu zblázniť. Tešíme sa na dobrú večeru a zaručene teplú sprchu, ktorá nás čaká v hoteli. Ten vlastní láma Karma, Dorotkin kamarát a spojka v tejto časti údolia. On jej dal jej nepálske meno- Fulmaya (Kvet lásky). Braga je už na dohľad, keď nám bolo dopriate ďalšie divadlo. Na druhej strane rieky je obrovské stádo jakov. Vidíme ich prvý krát. Jak je impozantný tvor. Niečo medzi kravou a zubrom, no s dlhou srsťou. Dôstojný, elegantný. Pochádza z inej, vyššej planéty, čoho dôkazom je aj psycho fakt, že kyslík, ktorý nám chýba, jemu škodí a tak jaky nenájdete pod 3500 metrov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

(Tu musím podotknúť ďalšiu himalájsku záhadu. Všetky budhistické zvery sú kľudné. Všade sú mrte voľne pobehujúcich psov, mulov, koní, kráv. Za pár dní si zvyknete a psy prekračujete, muly, kone a kravy odtláčate z cesty. Keď sa stretnete na úzkom chodníku nad priepasťou, zverstvo ide automaticky popri priepasti a vy idete bezpečne popri stene. Symbióza života ľudí a zvierat v budhistickom svete funguje dokonalo. Neviem, či tým zverom vyoperovali agresivitu a nervozitu z mozgov, či im dávajú ópium, ale funguje to a ja zo zadosťučinením hladím každého druhého čokla a spomínam na dávne prázdniny u babky. Nedela, idem dole dedinou na bicykli, nohy mám na riadidlách a pod zadkom tri zbastardené biele špice, ktoré si chcú zo mňa urvať.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Jaky vidíme potom ešte mnoho krát, no nie v takom veľkom množstve. Pozorujeme ich, ako prechádzajú po moste na našu stranu. Most je však priúzky, jakov priveľa a tak sa väčšina z nich cez dravú rieku prebrodí. Odrazu sú pred nami aj za nami. A odrazu začali utekať. Kým sme sa stihli zorientovať prášila cez našu skupinu masa obrovských zvierat. Je to zvláštny pocit, keď sprava, zľava pol metra od vás preletí poltonový býk. Pomaly miznú v oblakoch prachu, no my sa z toho škeríme ako idioti ešte v hoteli. Hotel Budha je jedným z najlepších na treku. Za dosť veľké peniaze ochutnávame džús z sibagtonových bobúl. Sibagton je krík rastúci vo vysokohorskom prostredí a má jednu z najväčších koncentrácii vitamínu C vôbec. Pije sa teplý a chutí skvelo. Chvíľu počúvam na terase rieku a o deviatej idem spať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Manang Ráno nás Karma prevedie po Brage a vo vyše 500 ročnom kláštore nám rozpráva životopis lámu Milarepu. On sám má face, z ktorého je jasné, že vie. Mám rád ľudí slnká. Vždy sú skromní, pozorní, vysmiati a nabíjajúci. Ľahko sa pri nich stáva lepšími. Lúčime sa, požehná nám a my v skvelej nálade kráčame do neďalekého Manangu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Manang je okresné mestečko 3500 metrov nad morom v ktorom nás čaká oddychový aklimatizačný deň. Vkročíme do mesta. Prvé čo vás v Manangu napadne, je. Ty vole, to je western! Hlavnú triedu lemujú z oboch strán salóny, shopy, kone, kravy, umazané deti. Pohodliachtivé krysy v nás zaplesajú, keď rozoznávame kaviarne, cukrárne, reštaurácie, práčovňu. Budú orgie! Ubytujeme sa v hoteli Yak a je rozchod. Idem s Dorkou a Johnym na obed do reštiky. Objednávam jačí steak a obvyklú hodinku čakania sa príjemne chechceme na historkách zo slovenského šoubiznisu, ktorých ma Dorka fúru a vie ich skvelo interpretovať.. Pozerám do veľkých hnedých očí a ďakujem bohu, že je taká, ako sa prezentuje, že je. Odkedy som ju zaregistroval vo filmoch, v hudbe, mám ju rád. Slobodomyselná fešanda, ktorá v rozhovoroch aj v textoch často vyslovuje moje pocity, môj svetonázor. Sem tam tak presne, až mi to je divné. Vždy som mal pocit, že je vo veľa veciach ako ja. Často krát sa stáva, že verejne známa osobnosť si tvorí imidž, no všetko je PR a hviezda je v skutočnosti úplne iný človek. Nemyslel som si, že v Dorkinom prípade bude skutočnosť od prezentácie v médiách výrazne odlišná, no obava tam bola. Neopodstatnená. Za ten týždeň sa nám pár krát stalo, že sme na seba čumeli, lebo sme na tie isté podnety, povedali v tej istej sekunde presne rovnakú vetu. Plus sa našli iné veselé spoločné znaky. Nadávame ako pohani, v škole sme boli dobrí zo zemepisu, máme problém z úzkosťami, sme lazari na kolená. Hovoríme priamo, lebo je to pohodlné a aj preto, aby sme neprispievali k ešte väčšiemu komplikovaniu tohto zamotaného sveta. Je to zvláštne. Poznáme sa chvíľu, ale sme si blízko. Dorotka je človek, ktorý zažil na svoj vek extrémne veľa a kadejaké kľukaté životné cesty ju priviedli do Kathmandu a k pokoju. Nemá nos dohora, vie, že je len človek s chybami ako každý a je jej jasné, že rast je proces. Snaží sa žiť a robiť najlepšie ako vie. Neubližovať, robiť dobro, veď človek zlom ubližuje v prvom rade sebe.. K tomu platí, že keď sa človek stará o druhých, nemá čas pitvať nezmyselne sám seba a takisto platí, čo dávaš to dostaneš.. Naučila sa, že nie je dobré sa rozdávať bez hraníc, aj to, že niektoré veci, systém, človek nezmení, musí ich akceptovať. V rámci sebazáchovy, psychohygieny si treba určiť mantinely..

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Na moje úprimné počudovanie je Dorka aj schopný a zodpovedný manažér. Hyperaktívny duracelko. Všetko je vybavené ako má byť, itinerár sa plní do bodky. Transporty, lety, povolenia, hotely, všetko funguje ako hodinky. Sakramentsky jej záleží, aby sme si pobyt užili. Som na ňu hrdý a viem, že aj keď je krehká, netreba mať o ňu strach. Okrem toho má pri sebe Johnyho. Myšlienky v tomto duchu mi bežali na sekundárnom okruhu mozgu, zatiaľ čo primárne som sa rehotal na hereckých etudách slečny Nvotovej. Konečne prichádza čašníčka. Yak steak v Nepále servírujú syčiaci na žeravej panvičke. Je trochu tvrdší ako ten z argentínskej sviečkovice, no my, čo kopeme za steaky, si pochutnáme. Nasleduje presun do cukrárne na kávu a štrúdlu a potom návšteva práčovne. Pri slove práčovňa si všetci predstavíme rad profesionálnych pračiek, ktoré nám bielizeň vypľujú za pol hodiny. Omyl! Tu táto operácia prebieha tak, že teta vaše prádlo namydlí smradľavým mydlom a vymláti vaše handry na kameňoch v ľadovom potoku. Potom vám naráta dvojnásobnú cenu, ako má zavesenú na stene argumentujúc tým, že máte veľké tričká aj ponožky. Máva pritom vymrznutými rukami, takže jej bez rečí zaplatíte a dáte tringelt. Ani nevieme ako a sú štyri poobede a najvyšší čas na plánovaný aklimatizačný výstup. Dnes prvý krát prekročím hranicu 4000. Chystáme sa na audienciu k 94 ročnému lámovi, ktorý žije s dcérou a vnučkou v polojaskyni- polodome 500 metrov nad Manangom. Mal to byť ľahký 1,5 hodinový výstup, ibaže naši nepálski fešáci sa sekli o chodník a tak sme to museli rubnúť kolmo hore strmým, prašným svahom, čo bol dosť slušný krkylamat. Ako sme sa neskôr dozvedeli, lámova dcéra aj vnučka nás pri tejto akrobacii zhora zo záujmom sledovali a fandili nám. Dve holky to vzdali, ostatní sme vyšli. Dcéra nás uviedla do lámovej izby. Starý pán sedel v tradičnom rúchu, vyzeral náramne fotogenicky. Vnučka nám priniesla čaj. Láma na nás niečo po nepálsky, my sme pritakali a potom už každý dostal osobné požehnanie na šťastný prechod Thorong la. Na krk sme dostali budhistickú šnúrku a láma od nás dostal po 100 rupii. Tu musím podotknúť, že v Azii sa berú peniaze, inak ako u nás. Nie je urážlivé ani ponižujúce prijať ich. Dať peniaze, je výrazom úcty, ktorú prechovávame k obdarovanému.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Cestu dolu sme už zbehli rýchlo po regulérnom chodníku. Nasledovala hodinka na internete, počas ktorej som vďaka vesmírnej rýchlosti pripojenia a čínskej klávesnici stihol napísať až dva päťriadkové maily. Vyzdvihol som prádlo a tak tak som stihol kino o 18.30. Dobre čítate, v Manangu je kino. Volá sa honosne- Annapurna high vision hall. Tento palace cinemas je búda z nepálených tehál a pár radmi stoličiek. Kúri sa jačím trusom v malej piecke. Práve hrali kultový film Erica Valliho- Himalaya karavana. Totálna pecka! Odporúčam! Režisér žil dva roky v neprístupnom západnom Nepále, v oblasti Dolné Dolpho. Himalaya karavana je hraný film, nie dokument. Hrajú v ňom miestni neherci. Nebudem sa rozpisovať, ale je to úžasný, jedinečný film zo skvelým soundtrackom. V polovici projekcie zrazu zasvietilo svetlo a milé usmiate osôbky vo vlniakoch nám rozdali čaj a.. popcorn. Bez srandy. Najútulnejšie kino sveta.

Obrázok blogu

Po filme sa išlo na večeru do hotela, počas ktorej som skoro zaspal. Po tomto „oddychovom" aklimatizačnom dni, som uštvaný viac ako po dvoch dňoch trekovania.

Obrázok blogu

Ráno sa lúčime s mestom a vyrážame do Shree Karky. S ľutosťou sa pozerám na tajomné zadné uličky, námestíčka, dvory, ktoré som si nestihol preliezť. Väčšinou sa snažím cestovať vždy na nové miesta. Sú však mestá, ktoré vo mne špeciálne zarezonujú a ja sa do nich rád vraciam. Sú to Luzern, Štiavnica, Benátky, Paríž a Manang. Hnedé western city na úpätí Himalájí. Dúfam, že sa mi podarí sa sem vrátiť . Dám si kávu zo štrúdlou, navštívim lámu v jaskyni a pôjdem do kina.

Obrázok blogu

Happy end

Neočakávane som sa do Manangu vrátil už o pár dní. Janka dostala pod Tilichom výškovú chorobu a musela ísť k lekárovi. Pochopil som to ako jasné znamenie a ponúkol som sa ako sprievod. Dopadlo to dobre. Lekárka jej odporúčala dňový oddych a povolila jej prechod cez Thorong la. Hneď sa jej z tej spravy polepšilo. Ja som si naordinoval dve tlapky miestnej whisky a vyrazili sme do ulíc. Preňúrali sme všetky zašité diery, skamošili sme sa sa s deckami, pomodlili sa so starcami pri budhistických mlynčekoch. Ďalší den som už odchádzal spokojný. Ak sa dostanete do týchto končín, dajte tomuto mestu, dva, tri dni.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Richard Rychtarech

Richard Rychtarech

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  6x

Návykovo drzý spisovateľ, vášnivý životažič, cestovateľ, cykloturista, pažravý hedonista, kaviarenský povaľač! Vyšli mi štyri prozaické knižky. (Tvoja nočná mora, sLOVEnky, Na smrť pekná, Tenká hranica ). Viac o mne a mojej tvorbe na rychtarech.com Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu